Malá exkurzia do rozhovoru s teroristom

Rozhovor, na ktorý vás nik nepripraví. Ani na jeho následky.

Severovýchod Sýrie, november 2022.

Sedí oproti mne. Ruky má voľne zložené na väzenských nohaviciach. Putá mu sňali. Tento nie je násilný, tento bojuje inak.

Muž predo mnou má 35 rokov, no vyzerá na oveľa viac. Vojna sa mu vpísala do tváre, do pohľadu, ktorým si prezerá okolie. Zelenými očami prechádza cez mužov kurdskej bezpečnosti a kameru v rohu miestnosti. Každý rozhovor s teroristami Islamského štátu sa nahráva.

Keď ho oslovím, trochu prekvapene sa zahniezdi a pohľad uprie na ošarpanú stenu kamsi nado mňa. Bridí sa mu pozrieť na mňa. Adam pochádza z Nemecka, fungoval v Al-Káide, neskôr prešiel do Islamského štátu, kde bol súčasťou mediálneho tímu. Keď začne rozprávať, v okamihu viem, že som chytila jackpot. Výhru, cez ktorú nahliadnem do fungovania náborovej stratégie jednej z najúspešnejších teroristických organizácií na svete. Do praktík, ktoré pritiahli tisíce Európanov, aby opustili svoje domovy, svoj západný život a usadili sa v Sýrii. A budovali novú víziu sveta, Kalifát.

Keď sme po dvoch hodinách vyšli von z väznice a muži v kuklách nám otvárali bránu, vedela som, že Adama chcem stretnúť znova. Je to príliš cenný zdroj.

Adam. (Meno sme mu zmenili pre ochranu identity). Sýria, november 2021.

Nájdem si ťa

Televízia zablikala. Na obrazovke bežal Mindhunter, americký seriál o počiatkoch psychologického kriminálneho profilovania v 70-tych rokoch. Naťahovala som krk a opakovane vravela „pššt“, keď ktokoľvek z blízkych čosi zašepkal. Sledovala som, ako sa hlavná postava usádza oproti vrahovi a priestor medzi nimi sa mení na ring, na stret dvoch bytostí. Na čosi medzi spoločným tancom a tvrdým bojom.

Občas ma pobaví, ako si v akadémii moji kolegovia niekedy myslia, že si pri výskume deradikalizácie človek sadne, preloží nohu cez nohu, otočí sa k svojmu teroristovi a schytí dotazník: „Takže, čo vás viedlo do Sýrie? Kde ste sa zradikalizovali? Bola to mešita, internet, kombinácia?“

Samozrejme, takto to nefunguje. Musíte improvizovať. Musíte človeka pred sebou sledovať, vnímať ho naplno, akokoľvek je to s niektorými občas náročné. Musíte ustáť, keď vás jeden z nich uráža a ponižuje. Keď na vás ten ďalší mľaská jazykom a vy ho pokojne pozorujete ďalej, hoci viete, že si vás vo svojich predstavách ponechá ešte dlho potom, ako sa váš rozhovor skončí. Človeka pred sebou sledujete, aj keď on na vás niekedy ani nepozrie, pretože ste žena, navyše západná, biela a nezahalená. V jeho očiach bezbožná.

Tak ako ja teraz pred Adamom.

Muž predo mnou pokojne sedí a ďalej pozerá do steny. Hlbokým hlasom opisuje, ako pripravoval mediálne výstupy určené pre Európanov. Ako tvoril videá a časopisy s logami Islamského štátu. Grafiku mal vždy rád, cez umenie mohol vyjadriť svoju osobnosť, vraví a je cítiť, ako sa túži pochváliť. Ale iba tak skromne, potichu. On je predsa len obyčajný služobník Alaha, hovorí a skloní tvár. Rozpráva ako kňaz, ako duchovný. Táto hra je jeho, celé javisko je jeho. Tvorím mu publikum a plne saturujem jeho narcistickú túžbu po obdive. Vie, že ho sledujem. Že som tam, vo väzení na severe Sýrie aj kvôli nemu.

Je to vždy balans, tanec medzi vytvorením spojenia s človekom, ktorý sa vám otvára a vy tak dostávate šancu pochopiť, čo ho viedlo do momentov, kde vraždil a na vraždenie nabádal.

Náhle ho preruším a spýtam sa, či mu nebude prekážať, ak si zapálim cigaretu. Zháči sa a pozrie na mňa. Celkom zabudol, že som bezbožná a navyše žena, pozerá na mňa prekvapene, v Kalifáte sa cigarety hromadne pálili a ľuďom, ktorí fajčili, odtínali prsty. „Pre telo to nie je zdravé,“ Adam rýchlo uprie svoj pohľad späť na ošarpanú stenu, „ale iste, ak nemôžete inak, prosím,“ prehlási hlasom kazateľa a ja takmer dodávam „amen“.

Nevedela som, že v Islamskom štáte natoľko dbali o zdravie, no nechcela som ho rušiť. Zapálila som si a následne sa takmer udusila, no bol to dôležitý moment - očný kontakt a isté ľudské puto, ktoré sme zrazu nadviazali. Je to vždy balans, tanec medzi vytvorením spojenia s človekom pred vami, ktorý sa vám otvára a vy tak dostávate šancu pochopiť, čo ho viedlo do momentov, kde vraždil a na vraždenie nabádal. A na druhej strane zachovanie si odstupu, duševnej vzdialenosti od niekoho, kto vo svojom živote oslavuje násilie. A s ktorým práve preto žiadne puto nechcete mať.

Skúsenosti reportérov sú rôzne. Nájdu sa aj takí, ktorých podobné rozhovory dobehli. Kde sa jednej britskej reportérke stalo, že sa na ňu žena Islamského štátu v detenčnom tábore rozkričala, že si ju nájde. Keď ženu po čase repatriovali späť do Británie a následne pustili na slobodu, bola to novinárka, ktorej zavolala ako prvej, aby jej oznámila, že je na slobode. Že znova obýva rovnaký svet ako ona. Že si ju nájde.

Žena (a možno muž) na ulici v meste Kamišli na severe Sýrie. November 2022.

Toto je aj môj svet

Isteže mi to napadlo. Čo ak ich stretnem znova niekde tam vonku? Doma, v Európe?

Predstavujem si, ako budem kdesi v Štuttgarte o pár rokov kráčať aj so svojimi deťmi po obchodnom dome a pri jednom z pultov uvidím jeho mohutnú postavu – široké ramená, silné nohy a ostrú bradu. Zelené oči, ktoré na mňa uprie, keď sa zrazu otočí a stretnú sa nám pohľady.

Čo mu poviem? Poviem mu niečo? ...a povie niečo on mne?

„Tak už si vonku? Tak fajn!“ Zasmejem sa tenkým hlasom a pozriem sa, či nie je ozbrojený. „Vieš čo, tak ja už pôjdem.“ Pozbieram si deti, prehodím ich cez rameno, ten moment matky, ktorá zodvihne aj auto, keď stojí na ruke jej dieťaťa a budem sa snažiť presvedčiť samu seba, že všetko je v poriadku. Že Adam sa mojej rodiny nikdy nedotkne.

Že na to vlastne nemá žiaden dôvod. A možno to celkom nebude pravda.

Toto nie je odpočet, prečo nerobiť reportérsku / akademickú prácu. Toto je realita, ktorú je dobré si vopred starostlivo zvážiť a premyslieť. Napokon, keď máte poslanie, odpoveď „nie“ beztak nefunguje. To vie každý, kto ho žije.

Na ceste. Irak, október 2021.

...
Rubrika čo počúvame / čítame:

Aby sme to trochu odľahčili, prejdime k obľúbenej rubrike – „Čo sa oplatí.“ :)

Futbal ma nebaví, preveľmi ma však baví to, čo robí s ľuďmi a ako preniká do politiky. Nový diel podcastu Hold your fire sa zahlbuje práve do tejto časti: „Majstrovstvá sveta v Katare prichádzajú uprostred veľkých zmien v regióne: Irán je zmietaný masovými protestami; rozhovory s Teheránom o iránskom jadrovom programe zlyhali a Benjamin Netanjahu sa zdá byť pripravený vrátiť sa k moci na čele najpravicovejšej vlády v histórii Izraela.“ Viac pre podobne nadšených, blízkovýchodných nerdov v novom diele Football and Politics in the Gulf.

Aby sme však mysleli aj na tých, ktorí večer nezaspávajú pri Al Džazíre, výborný podcast pripravili v redakcii magazínu Forbes – Nevyhorení: O hlbokých rozhovoroch a budovaní blízkosti. Ako dobre počúvať a byť tu pre druhých? Okrajovo sa týka aj našej témy, no oveľa viac súvisí s našimi reálnymi vzťahmi doma. Veľmi príjemný podcast na sviatočné dni. I všetky ďalšie.

Vyššie sme spomenuli seriál Mindhunter (Netflix). Tým, ktorí ho nevideli, odporúčam, zatiaľ čo my ostatní nedočkavo čakáme na tretiu sériu. Aby náš smútok nebol priveľký, už v januári vychádza nová Fauda. A už teraz vieme, že to bude silná vec.

…
Bejrút, Libanon. Jún 2022

Biely dym stúpa pomedzi vysoké domy a pistáciová vôňa sa ticho rozliezala po okolí. Maya sedí oproti a keď rozpráva, z nozdier sa jej dymí. Nevšíma si to, horlivo mi opisuje, ako chodí do Roumieh, notoricky známeho libanonského väzenia a snaží sa vytvoriť funkčný deradikalizačný program. Nie pre Slovensko, pre Libanon. Pre krajinu, kde vládne Hizballáh.  

Sledujem mladú ženu ako si plavé vlasy myknutím hlavy odhadzuje z očí. Koľko vravela, že to má rokov, 33 - 34? Vyzerá na polovicu. Hovorí rýchlo, čoskoro musí ísť, o hodinu má stretnutie s Interpolom. Veď zajtra sa stretneme znova. Náhle odloží vodnú fajku a schytí ma za rameno.

„Iva, viem, že si silná žena, vidím to,“ vraví a v očiach má zvláštnu naliehavosť. „No toto lezie človeku na dušu. Ver mi, poznám to. Aj tebe bude. Tí ľudia si prežili svoje - vo vojne, vo svojom detstve, ktoré ich do tohto konfliktu príliš často priviedlo. Niektorí sú len obeťami, no mnohí z nich sú toxickí, manipulatívni. Inteligentní, a zároveň veľmi zlí. Buď opatrná a chráň si dušu.“

Keď sme sa rozlúčili, jej slová mi zneli v hlave.

S Mayou Yamout uprostred nočného Bejrútu. Jún, 2022.

Aj preto sa v ďalšom newsletteri pozrieme, do akej miery je možné súcitiť a empatizovať s človekom oslavujúcim násilie, ako pochopiť jeho príbeh, súvisiace motivácie, a súčasne si držať odstup a chrániť seba i svoju dušu.

Prajem vám krásny a pokojný adventný čas. 
Srdečne,
Iva

PS: Ak mohol byť newsletter Denník reportérky zaujímavý aj pre vašich blízkych, môžete im ho preposlať. Podobne, ak máte tému, ktorá k nemu obsahovo sedí a chceli by ste o nej počuť, neváhajte mi napísať na co@ivapise.sk. Tak šťastné, veselé, tiché a najmä pokojné vianočné sviatky!